Pierre Écharpe

Keď som bol naposledy opitý..

prišiel som domov a hneď ako som dal pre rodičov nahrávať najnovší diel Ordinácie v ružovej záhrade a zakúril som v krbe, napichol som notebook na nabíjačku aby som toto mohol napísať.. dokonca som sa ponáhľal domov, skoro som utekal, starým ľuďom utekajú myšlienky, alkoholom starneme..  mal som chuť zarezať si ostrým nožom do ruky, nie cez žilu, iba tak do kože, aby mi tiekla krv, aby som to cítil, že žijem.. najviac živý sa asi cítime konfrontovaní so smrťou, nie že by som umieral, jasné že všetci umierame..

a tak som išiel autom domov, zastal aby som hodil dve-tri tiky, bol som strašne ožratý, ešte aby som sa staral o to, že ma zastavia policajti.. čo vlastne to máme za vzory v tejto dobe?

Charles Bukowski? to, že piješ, píšeš a občas jebeš, ťa ním nerobí.. to že si Na Ceste, rozmýšľaš nad Ženami, Šunkovým nárezom a dokonca ti preblysne mysľou aj Majster a Margaréta, a ten príbeh o psovi, ktorého názov si vlastne vcelku nepamätáš..

Máš chuť prísť domov, pustiť si blues a napísať niečo, čo stojí za to.. niečo nadčasové, ako Pink Floyd, cítiť bolesť života a priznať filozofiu budhizmu, jasné že všetci trpíme .. fuck that...

ako Ti tá ruka, ktorú si porezal ostrým nožom krváca, uvedomíš si aká haluz by bola naliať do toho lieh.. ako by to podporilo tvoj Stav.. rozmýšľajúc o živote, ako vždy a nikdy, myslíš, že tí autori, čo zomreli na cirhózu vedeli čo robili.. máš chuť napísať manifest mladých ľudí, no uvedomíš si, že by to zahŕňalo strašné rúhanie, nerešpektovanie rodičov a vôbec, názory staršej generácie, kopu slov ako emo, facebook a alternatíva s rozkvetom demokracie bez možnosti odlišností v nej.. nech to znamená čokoľvek..

uvedomuješ si, že nejaký seriál, Ti povie o ľuďoch viac ako rozhovor s jedným z nich.. je to neúprimnosť ľudí alebo prehnaná kvalita súčasných seriálov, ktoré sa snažia vystihnúť esenciu doby v 27 minútach + reklamné prestávky.. generácia závislá na dozvedaní sa právd radšej od televízie ako od vlastných detí.. jasné, že môžeš byť šťastný, nebuď však chudobný synu! lepšie sedieť smutný v BMW ako veselý na bicykli, povie Ti každé decko.. ak s tebou bude mať čas prehovoriť cez svoj iPod počúvajúc Death Cab for Cutie  a písajúc: ktorá chce vidieť mojich 25 cm na aZete, uvedomujúc si, že fakt je len asi 5000 mužov na zemi, ktorí také niečo majú.. no a čo.. každý klame.. zvykli sme si..

A preto asi pijeme alkohol, lebo chceme hovoriť pravdu.. robí nás úprimnými , rozviaže nám jazyk, rozsekne gordický uzol, vytvorený Duchom Doby.. generácia nenávisti ku konvenciám, rodičom, konvenciám, starým ľuďom, konvenciám, poučiek.. ako z pesničky od Elánu.. až na to, že tí mladí bastardi sú hlučnejší, ohluchli „pomocou a vďaka“ svojím iPrehrávačom a vypečenou hlasitosťou na 11/10.. 110%

neviem či viac nenávidím seba, alebo alkohol, ktorý tu nenávisť ukazuje, alebo spoločnosť, ktorá nás vychováva „tak, ako to robia normálni ľudia“.. normálni... čo? a tak si sedím v izbe počúvajúc Lonely Avanue od pánov, ktorý vedia najlepšie čo je život.. Šeban, Buntaj či Rózsa.. výstižný názov.. kým na tej ulici nie som sám, verím v dobro.. verím v nádej, verím že je v čo veriť, verím, že touto slepou vierou sa nedostanem len do slepého, nekonečného kruhu, viery.. či čo..

keď som bol naposledy opití, jedna baba povedala, že hudobníci by mali mať zo zákona povinnosť dávať masáž chodidiel.. najmä tým, ktorým to ide s prstami.. hudobníkom, nie babám.. tvárila sa ako pri orgazme.. dlhom..  nie, že by som to naživo videl.. iba v porne.. aj tam sa to len hrá.. ako vlastne vieme odlíšiť klamstvo...? vo filme nám povedia: „nakrútené podľa skutočnej udalosti“ a my ani neskúmame či je to pravda.. je to napísané na plátne, povedal to pán s hlbokým hlasom, to Musí byť pravda..

chcete počuť životnú pravdu? je lepšie pokorne Žiť, pre nejaký cieľ, ako vznešene zomrieť pre nereálnu myšlienku, tak nás to učil aj J.D.Salinger, dobre si vybral.. Wilhelm Stekel je asi renomovaný v takýchto veciach.... takže, prečo vlastne žijem? aby som naplnil očakávnia.. aby som urobil to, čo sa odomňa čaká, čo je asi tak opak toho čo teraz robím ale.. myslím, že cesta ku šťastiu, ta či onak,  nikdy nieje rovná.. hm..