Pierre Écharpe

    Pisal sa 7. den dovolenky v Chorvatsku, 07.07.07.. V novinach som si precital o magickom datume a o tisicoch novomanzelskych parov, ktory sa rozhodli uzavriet manzelstvo prave v tento uzasny a krasny a impozantny datum.. Niesom velmi povercivy, ale na tej istej dovolenke,13.den bol piatok trinasteho.. Ale to uz predbieham..

    Je teda rano siedmeho, citam noviny a od rodicov sa dozvedam, ze sa ideme pozriet do krasneho, historickeho, druheho najvacsieho mesta Chorvatska, do Splitu.. A tak s ocakavanim, 1,5 litrovou flasou chladenej vody a najnovsou knihou Michala Hvoreckeho, Eskorta, nasadam do auta.. Cesta z Brely trvala asi hodinu.. 60 minut cesty po serpentinoch, horskych cestickach, 60 minut krasneho vyhladu z pobrezia na okolite ostrovy, 60 minut, ktore stali za to.. Prisli sme do centra Splitu (na druhy krat, prvky krat sme minuli odbocku Split-Centar, nakoniec Chorvatsko je zname svojim mizernym znacenim..) a nasli sme parkovacie miesto.. Uz cestou som videl nejaky cierny bilbord, ale nevenoval som mu vacsiu pozornost.. Hned po vystupe z auta mi do oci udrel takyto cierny plagat:

    Chvilu som lovil v pamati, no nic konkretne mi nenapadlo.. Spytal som sa teda otca, nic mu to nieco hovori.. Ked mi povedal ze ide o spevaka z Led Zeppelin zhodli sme sa na fakte, ze si nesmieme nechat tento koncert ujst.. A tak sa aj stalo.. Po par hodinach lobovania u hlavy rodiny - u mamy - bol koncert nakoniec odsuhlaseny.. V Splite sme zbehli do obchodiku s CD nosicmi Dallas Recordings a spytali sme sa na listky, tu nam predavac povedal ze ich bude dost aj na mieste..
 
    Pat dni, tak ako aj cela dovolenka, uslo ako voda.. Nastalo rano piatka trinasteho, a ja uz len v dusi dufam, ze vsetky tie povery su nepravdive.. Rano, teda okolo jedenastej, som sa okupal v mori, dal som si vydatny obed, pozrel par dielov Family Guya, osprchoval som sa a bolo priblizne sest hodin.. Obliekol som sa a zacal som urgovat otca, a potom jedneho kamosa a jeho otca, dali sme si teda pansku jazdu.. O pol siedmej sme vyrazili z Brely..

    Cesta bola celkom zvycajna, ale na vstupe do Splitu sme zbadali, ze nieco nieje v poriadku.. Vtedy sme zbadali stovky fanusikov v autach zo salmi, dresmi, siltovkami, tetovaniami, nalepkami.. Vsetko s motivom futbaloveho timu Hajduk Split.. Ako sme stihli pocut v radiu, Hajduk hral priatelsky zapas s West Bromwich Albion v ramci Championship league.. A tak nam nezostavalo nic ine, len jazda krokom a radost z velkej casovej rezervy.. Ani sme sa nenazdali a uz sme parkovali v centre mesta na chodniku pochybneho, provizorneho, neplateneho parkoviska..

    Pohlad na hodinky mi prezradil ze je 20:15.. Asi o 5 minut sme dorazili na miesto, kupili listky po 230 kun (cca. 1100 sk) za kus a obsadili miesto v imaginarnom 4 rade.. Samozrejme, ze sa nesedelo, ale kazdy z nas mal pred sebou asi 3 ludi.. Priblizne o pol deviatej sa nam predstavila lokalna skupina Indigo zo svojim hodinovym programom.. Hrali celkom pocuvatelnu zmes funku, rocku a popu.. Ako sa hovori hrali pekne, ale dlho..

    Asi o pol desiatej skupina Indigo zavrsila svoj koncert pesnickou s pofidernym textom a zaroven nazvom "Zelam ti Dobar Dan".. Ludia  zatlieskali silnejsie ako by sa patrilo, doteraz neviem ci tlieskali skupine alebo faktu ze uz skoncili.. A tak sa uz len netrpezlivo cakalo na hviedu veceru Roberta Planta zo svojou skupinou :
Billy Fuller : Basa
Clive Deamer : Bicie
John Baggott : Klavesy a Syntaky
Justin Adams : Gitara
Skin Tyson : Gitara

O desiatej sme sa dockali.. Hral par novych veci, ale hlavne Zeppelinovsku klasiku.. Zaspievali sme si sladaky Going to California ci legendarny Stairway to Heaven, pri ktorom mi naskakovali s uzasnej atmosfery az zimomriavky, zohrievali ma len stlpce plamenou zapalovacou nad nasimi hlavami.. Vytancovali sme sa na vypalovacky Gallows Pole ci Black Dog.. Teda presnejsie vyskakali a vypogovali..

    Celkovy dojem s vystupenia bol uzasny.. Koncert bol skvelo nazvuceny aj osvetleny co tiez dotvaralo atmosferu.. Krasne gitarove sola, uzasne slapajuca basa, kozmicke zvuky klaves, skvele bicie a najdvolezitejsie: uzasne nestarnuci hlas takmer 60 (*20. August  1948) rocneho rockera zo striebornou hrivou.. Cely emotivny aj hudobny zazitok zmenil moj pohlad na takuto hudbu.. Dovtedy sa mi zdala monotonna az nudna.. Teraz si uz planujem vypocut diskografiu Led Zeppelin.. Niezeby ma to zmenilo na HardRockera ale.. Ale to uz je namet na iny clanok.. Ou,skorom by som zabudol, tu su fotky..