Pierre Écharpe

    Chytil sa za hlavu a sadol si na zem. Uvedomil si, ze napriek chladu v miestnosti sa poti. Zacal kracat po obvode miestosti po bosych nohach. V miestnosti sa dokonale ozyvali zvuky jeho vlhkych krokov. Stena bola hrbolata a po siolnejsom zaripnuti prstami z nej odpadal navlhnuty prach. Od prveho rohu v ktorom sedel po druhy mala miestnost 12 krokov. Ked sa pustil po dalsej stene, zacitil sklo, to bolo asi miesto z ktoreho videl ziaru reflektora. Chytil ho zaludocny krc od hladu, az ho to polozilo na zem.

     Podla Cainovych slov by tu malo byt jedlo. Ked sa zohol a kolenacky zacal naslepo hladat jedlo na mazlavej zemi, uvedomil si ze ma na sebe iba trenky a tielko. Po chvili hladania drgol do plechovej tacky a v poslednej chvili intuitivne zachytil dzban s istou tekutinou. Ovonal dzban a podla vone usudil, ze to je mlieko. Na tacke nahmatel nieco stvorcove, tenke s mnoho dierami. Ked si to dal do ust a zahryzol, zistil ze je to maces, najstarsia forma chlebu na svete. S obavami, ale predsa sa napil z dzbanu s mliekom. Zmyl z jazyka suchu, kyslo-horku chut. V podstate uz dlho nejedlo nieco taketo dobre. Opatrne posunul tacku k stene vsetko zjedol. Cupel a cakal co sa stane dalej.

    “Uvidis chlapce ale az neskor.”, stale sa mu ozyvalo v hlave. Nechutny, slizky, triasku prinasajuci hlas. Rozmyslal co by to asi mohlo znamenat. Ludia, ktori maju radi holywoodske sracky by povedali: zaciatok velkeho konca. 

 
*    *    *    *    *

Dodavka parkuje pred prvou kaviarnou. Postava v ciernom uvidi chlapika v polepenom plasti. Pozrie sa na fotku, ktoru mu dal objednavatel. Vystupi z auta a po kratkom presvedcovacom procese s casnikom meni cukor pri objednavke na kavu za ten svoj. Polhodinu na to vytahuje telo z rieky a vklada ho do dodavky a vyraza na miesto druhej obete.

Obraz sa rozmazava a ona sa zacne tackat. Usmeje sa sama pre seba. ”Ten caj je nejaky.. “ Telo pada na zem a tmava neznama postava vychadza z tiena. Vchadza k bielizniku a chyta prve rifle a tricko, a oblieka bez emocii jemne telo v bezvedomi. Postavu vklada do modreho sacku od smeti a nesie na chrbte po poziarnych schodoch do svojej dodavky.

 Vychadza z parkoviska a vyhadzuje smerovku na hlavnu cestu a ide na miesto prevzatia. Odovzdava objednavku, prebera peniaze a odchadza do nenavratna.
 

*    *    *    *    *

Prebudza sa v malej utulnej izbe. Otvara oci a zaostruje zrak. Sada si a opiera sa o stenu. Uvedomi si ze, ma na sebe zelene tricko s bielou zabou a tmavomodre rifle. Preco ma na sebe tmavomodre rifle? Tvar si da do dlani a snazi sa rozpamatat co sa stalo. V hlave sa jej premieta utrzkovity kratky film. Ruzove.. Panda.. Mobil.. Cigarety.. Drevena vona.. Do it.. Jemne ruky..

Bolest hlavy sa stava znesitelnejsou s hlbokym dychanim. Opat sa pozera okolo seba. Mala jednoducha miestnost. Stolicka za stolom, zapisnik s perom, jedna ziarovka bez vypinaca. Steny maju svetlo zltu farbu. Podvedome si zada za stol a chyta do ruky pero. V zosite boli same otazky:

        Kde by sme boli bez recnickych otazok?

        Dokazali by ste si predstavit svet bez hypotetickych situacii?

         ..

        ..

        Ako sa citis?

            Nechapala celkom zmysel otazok, a ani nevedela ci na ne existuju odpoveda. Pero si strcila medzi pery a zacala smulat jeho koniec. Po chvili to vzdala, a lahla si na chlpaty zeleny koberec.

Po chvili sa odsunie kusok stropu a zobrazi sa plazmova obrazovku, na nej je cierno-bielo chudy muz plaziaci sa po kolenach a hladajuci nieco rukami po zemi. “Doprava!” vypadne z nej intuitivne. Sleduje muza ako sa krmi sucharmi. Z nicoho nic mu ho pride luto. Po chvili sa dvere a do tmavej miestnosti vnikne svetlo.

    Muz si zakryva tvar a dvaja vyssi pani v ciernom ho beru za ruky a nohy. Snazi sa vytrhnut z ich zovretia a pada na zem. Pani zatvaraju dvere a muz nic nevidi a pada. Ked sa postavi oni su uz pri nom a utlejsi mu picha inekciou. Nesu ho smerom k dveram a vypinaju si nocne vydenie. Otvaraju dvere a nesu ho prec.

Zhikne a drzi sa za usta. Zrazu sa otvoria dvere, farbou splyvajuce zo stenou a do miestnosti vojdu dvaja pani v ciernom...