Pamatam si vonu jej kasmiroveho salu. Viem, kasmir mozno nema vlastnu vonu.. Ale jej sal bol iny..
Vonal jej dusou.. Bolo v nom vsetko.. Utrpenie, radost, laska aj nenavist..Mozno sme spolu vela nerpezili..
Mozno som ju mal viac lubit.. Mozno ma znenavidela.. Ale teraz uz na tom nezalezi...
Uplne ticho prerusovane iba velmi plytkym dychanim.. Dychanim zufaleho cloveka.. Busenie v hlave pocutelne na 100 honov.. Hovorila, ze to bude zas v poriadku.. Ze mi to nedava za zle.. Ze budeme zase spolu.. Ze nas ani smrt nerozdeli.. A nechala mi tu len kasmirovy sal...
Izba bola hrozna.. Uz odmalicka som nenavidel nemocnincy smrad.. Nechutna a hnusna sterilita.. Biele steny..
Dokonale biele pradlo.. Biele kachlicky.. Vybielena mysel.. Jemna vona kasmiroveho salu..
Nikdy som nebol nasilny.. Nikdy pred tym som nezabil cloveka.. Nikdy by to na mna nikto nepovedal.. Nikdy by som si to nepripustil.. Ale ked uz je po tom nic sa nemeni.. Ziadna hlbsia myslienka.. Ziadny zmysel, jednoducho nic.. Ona ma k tomu donutila.. A ja som jej veril..
Posledne kusky odratej koze a zaschnutu krv zo salu som zmyl na zachode .. Teraz uz bolo vsetko pripravene ..
Komentáre
Zaujmave
.
dik..
hmmm