Som typ človeka, ktorý chodí do kina, úplne najradšej, sám. A na festivaly. A do divadla. Sadnúť si do prázdneho radu v zadu v kine a vyložiť si nohy. Nie že by nebolo s kým. Kopa známych.
Náhodní sú najlepší. Neznámi náhodní ľudia, na jedno použitie. Spoznať, použiť zahodiť. Ako všetko v lietadle. Porozprávať sa s nimi. Vypočuť si ich problémy. Cítiť ich emócie. Zahrať spasiteľa/psychológa či dokonca najlepšiu kamarátku. Poklepať po pleci a súkať z rukáva životné pravdy a tautológie. Asi je to tak ako má byť. A hľadať v nich seba.
Zneužívať cudzích ľudí na riešenie svojich problémov. No a čo, aj psychológovia to robia. A ešte aj pýtajú peniaze. Svoje problémy, spôsobené nedostatkom problémov. Emočná búrka z nedostatku emócií. Čo z nás robí ľudí? Abstraktné myslenie? Schopnosť cítiť emócie? Som ja vôbec človek?
Ľudia výplňajú prázdno ulíc ako spam prázdno emailových schránok. Tvoria šedú masu v ktorej vyniká každá červená ruža vo vlasoch. Každý smutný vysmiaty klaun s nakresleným úškľabom. A v tom prázdne môžete kričať. O pomoc. I am mad as hell and I´m not gonna take this anymore.... Som ľudská bytosť, tak sa tak ku mne správajte.. Svine
Ľudia, ktorým kradnem príbehy a pocity, sa potom cítia dobre. Pre svoj parazitizmus používam eufenizmus: symbióza. Oni mne povedia, a ja si to vypočujem. Oni dávajú a ja.. berem. Preto mám rád ľudí, ktorých stretnem aj druhý krát. Ktorých sa nemusím pýtať na filmy a hudbu. Pri ktorých sa nemusím usmievať smutno.
Cítim sa prázdno, prázdnejšie ako nejaké výlevy pubertiaka.. A ďalej záplňam diery, dnes som si kúpil dve knihy..
Nesťažujem sa. Len konštatujem. Vyhovuje mi to. Aspoň nemusím držať miesta ostatným.
A preto mám rád chvíle, ktoré mi pripomenú, že som človek. Bolesť z rán. Radosť z vína a hudby. Plač z divadla. A teplo z človeka, pri ktorom sa ráno zobudím. Či tam už je alebo nie.
To žiadam tak veľa, keď chcem niečo cítiť?
Komentáre
.
:)