Pierre Écharpe

   Minule idem z prace po namesti vo Zvolene.. A na rohu pri jednom obchodnom dome cupi zobrak s vyrazom psich oci na tvari.. Neviem co sa to vo mne vzalo, ale siahol som do vrecka na nohaviciach, lebo som vedel ze som tam mal asi 5 sk.. Tak mu to tam hodim.. Chlapik sa usmeje strbavym usmevom, opakovane dakuje a pozre sa hore.. Pri pohlade na mna sa ale zhrozi.. Ja som sa samozrejme zlakol a o krok som ustupil.. Mal divny, az vrazedny vyraz na tvari..

    "A ty si zena ci muz?", povie chraplavym hlasom a zapach vina citim aj meter od neho.. Premyslam na co narazal.. Ok, mal som mokre vlasy, siahajuce tak na uroven oci.. A bol som navonany lebo som bol akurat po sprche.. Ale viac-menej som posobil normalne .. Aspon trochu muzne.. Mam tak trochu hlboky hlas.. Asi..
    "Som chlapec.", poviem s kludom anglicana.. Okoloiduci aj navstevnici nedalekej kaviarne na frekventovanej ulici sa zacinaju pozerat nasim smerom.. A ja odchadzam ale chlapikovi to zjavne nedalo..
    "A si buzerant?", tak toto ma dorazilo.. Mal som chut mu zobrat peniaze, ktore som mu hodil a nieco mu na to povedat.. Nieco v zmysle: "Aspon poctivo pracujem".. Ale opat som sa ovladol..
    "Nie, niesom homosexual.. Ale dakuejm za opytanie..", ked som povedal tuto vetu, do siroka som sa usmial, otocil na pete a odisiel.. Ludia sa na mna este chvilu pozerali.. Niektori zhrozene, niektori obdivne, vacsina sa vsak jednoducho usmievala..

    Niesom si isty, co som tymto clankom chcel povedat.. Asi len tolko co je v nadpise..